Markéta Andričíková

Vždy ma fascinoval svet kníh a knižníc. Odmalička som do tohto sveta vstupovala s radosťou, dobre napísané knihy pre mňa znamenali bezpečný priestor, v ktorom sa dalo kedykoľvek stratiť a zároveň nájsť. 

Svojho času som chcela byť knihovníčkou, ale napokon sa veci vyvinuli inak a stala som sa učiteľkou literatúry. Počas štúdia anglického jazyka a literatúry a slovenského jazyka a literatúry na Prešovskej univerzite som mala najradšej diskusie o textoch, interpretácia pre mňa znamená napínavú cestu objavovania príbehov – a to nielen v literatúre, ale aj vo vlastnom živote. Na vysokej škole ma fascinovali poviedky Flannery Oʼ Connor, romány Williama Faulknera, poézia Sylvie Plathovej. Mám rada, keď je slovo v literárnom diele také presné, že sa v ňom zrkadlí celý svet a ľudský život, lebo si myslím, že umenie (a v rámci neho aj literatúra) je priamo napojené na ľudský život a má neuveriteľnú schopnosť formovať ho. V knihách pre deti a mládež zasa vidím, ako sa možno s deťmi rozprávať o veselých aj vážnych témach takým spôsobom, ktorý ich neprivádza do rozpakov, nezraňuje ani netraumatizuje. 

Ako literárnu vedkyňu ma asi najviac baví to objavovanie – nielen v dialógu s dielom a so sebou,  ale aj v dialógu so študentmi, lebo práve oni prinášajú do tohto priestoru nové myšlienky a rozmery.  

V posledných rokoch učím literatúru aj na košickom gymnáziu, a tam možno ešte intenzívnejšie vnímam, ako môže literatúra komplexne rozvíjať osobnosti mladých ľudí. Ak môžete s vnímavými študentmi tri hodiny interpretovať napríklad Válkovu báseň Dážď alebo Rúfusovu báseň Ecce Homo, je to skutočný dar. 

Pri tom všetkom mám však najradšej svoju úlohu mamy. S manželom Mariánom máme dvoch dospelých synov a ja s radosťou a vďačnosťou sledujem ich životné cesty. Najradšej som s nimi v našom prírodnom azyle pod lesom, keď spolu vymýšľame, ako si zútulniť priestor, ako ho priblížiť našej spoločnej „rajskej záhrade“. 

Moja láska k umeniu sa premieta aj do lásky k pohybu  a výtvarnému umeniu – veľmi ma zaujíma somatický tanec a Port De Bras a po mnohých rokoch maľovania na hodváb prichádzam na to, ako sa toto všetko môže v ľudskom živote prepájať. Takéto prepojenia aj rada sprostredkúvam iným, napríklad aj v rôznych aktivitách tvorivého písania, tvorivého čítania či tvorivej interpretácie. Tvorivosť je nám všetkým daná a ja som vždy zvedavá, ako na podnety zareagujú iní ľudia. Teším sa na to aj teraz.

Markéta

‍